Víla Amálka

Kemrik

Lapil som loptoša za hlavu a na strome zdechla vrana
Príď sa kuknúť na jeho popravu, niesi nepozvaná.
V tom v dialke sa ozval strašný kvil až mi srco zovrelo
Bodaj by ťa šľak trafil, loptoš sa smeje veselo.
A už ju vidim prichádzať, oblecena  kua neviem v čom
Loptoš xe len preč utekať, reku že ma počká za domom.
Tak mu davam slobodu a fšetko na čo myslím je len ona
To stretnutie ma privedie do hrobu, ešte stíham skolit slona.
Slonovina to drahá vec na niečo sa zíde
Amálka len váha ale neodíde.
Zrazu ku mne priskočí a šlahne mi vetvou po hlave
Mňa to strašne vytočí, šlah a už leží v tráve.
Neviem čo mám robiť , nemám z toho dobrý pocit
Neviem neviem, asi by sa mala začať modiť.
Vyťahujem sekeru a skúšam ju nabrúsiť
Amalka sa rozplače a ukazuje mi riť.
Lenže zlatá Amálka ja nejsom sexuálny maniak
Rozsekam ťa na kúsky a zošijem nopak .
Smutne na mňa pozera a očami prosi
Táto malá príšera co moje dieťa nosí.
Nesmiem nesmiem podľahnúť jej strašným čarom
Musím pokračovať vo svojom diele, smrť je mojim darom.
A tak pomali dvíham sekeru , v očiach mi slzy pramenia
Zbohom krásna Amálka, Zbohom v mene zlého znamenia